Hovorilo sa o ňom ako o tom najnudnejšom kandidátovi v dlhej histórii všetkých nudných kandidátov na akýkoľvek politický post. Ak by ešte vôbec neexistovalo slovo "nuda", tak po jeho účinkovaní v prezidentskej kampani (v angličtine sa toto účinkovanie často chybne prekladá ako „running for president“, v tomto kontexte by malo byť správne „to lie down for president“) by ani nikdy nevzniklo a namiesto toho by sa nude vravelo "Mistrík".
Stal sa však zázrak! Dnešná tlačová konferencia pána Mistríka všetko zmenila. Svätená voda jeho rozhodnutia pokropila Slovensko prekvapením. Netreba sa báť nazvať veci pravým menom. Prekvapenie priam vytrysklo zo všetkých prijímačov nerovnomerne rozložených po našej domovine, a tá chvíľa zaliala Slovensko skutočnou nádejou. Zem ožila v tomto predjarí. A s ňou aj šanca na dobrého prezidenta.
Vivat Mistrík! Svojim odvážnym krokom vzdať sa kandidatúry sa pán Mistrík automaticky katapultoval medzi slovenských politických velikánov, o ktorých sa nie nadarmo vraví, že boli obdarení mimoriadnym politickým talentom. Neuveriteľné sa stalo pravdou. Takto sa mení Slovensko. Takýchto politikov potrebujeme! Nuž a takto sa mení aj obsah príspevkov Diskusného klubu. Tento blog sa totiž pôvodne mal volať "Katastrofa menom Mistrík!" Našťastie sa tento nepochybne múdry človek s nemúdrymi politickými ambíciami rozhodol najlepšie ako mohol. V šachovom žargóne by sa dalo hovoriť o ťahu Mistríkom. Týmto ťahom zachránil seba aj nás. Slovenský profesor Drahoš (pozdravujeme pána prezidenta Zemana na Pražský hrad) si svojim odvážnym krokom zaistil politickú nesmrteľnosť. Taká je doba priatelia. Na nič nie je čas. Dokonca ani na to, aby sa politici zdržiavali tým, že svoje politické účinkovanie naplnili nejakým obsahom. To je zbytočnosť! Niečo nepotrebné a vskutku nemoderné ako druhý rad gombíkov na dvojradovom saku. Dnes je najvyššou zásluhou politika holá skutočnosť, že je. Prípadne, ako to naplno platí u pána Mistríka, že nie je. Viac než program, politická vízia a schopnosť uskutočniť ju, je dôležité niečo iné. Cení sa schopnosť byť tam, kde je treba byť a byť tam v pravý čas. Všetko ostatné s dobrým PR už nejako dopadne.
Akáže nuda?! Čo to tvrdia zlé jazyky? Pán Mistrík v takto rozohranej partii nesmierne prekvapil.
Je to málo? Je to veľa? Asi tak akurát. Plynú z toho totiž dva závery. Jeden lepší, ako druhý. Vďaka tomu, že pán Mistrík prestal byť kandidátom a prestal ním byť v pravý čas, vyhol sa tomu, aby sa o ňom hovorilo, ako o tom futbalistovi, čo tak dokonale klamal telom, že oklamal všetkých a nakoniec aj samého seba. To je dobre pre neho. A pre nás je zase dobré, že si môžeme spolu s Jaromírom Nohavicom zaspievať: „Kdybych co chtěl dělal všechno málo platné, mohlo to být horší nebylo to špatné.“ A mať pri tom mierne povzbudivý pocit, že Slovensko bude mať celkom dobrú prezidentku.
Nech je takých Mistríkov v slovenskej politike viac a nech sa im darí!